labak v máji

Labák je masaker

Tí čo tam už boli, vedia. Pre ostatných som tu zosmolil takýto malý report:

Po oboch stranách rieky Labe sa týčia steny jak sviňa. Z diaľky to nevyzerá síce až tak úžasne, no keď človek príde bližšie a ponorí sa do lesov pod farebnými pieskovcovými vežami a masívmi spadne mu gamba. Teda aspoň mne visela a občas mi snáď aj odkvapla slina. Pieskovcové útvary sú neskutočne majestátne, týčia sa až do 80 m výšky a väčšina ciest sú úžasné línie, až do neba po exponovaných hranách, šialenými špárami ale aj priamo stenami. Všetko sa to odohráva uprostred nádherných miešaných lesov plných borovíc, briez, papradí, živých potôčikov skáčucich pomedzi balvany veľké jak baráky, na zemi je biely alebo čierny piesok a skaly sú čierne, oranžové, železito červené.. Keď sme tu boli prvýkrát, nenadchlo ma to až tak, bo sme si vybrali vtedy pravý breh a vôbec sme nemali tušáka, že kde sme a tie línie čo nám trčali nad hlavami vyzerali tak hrozivo, že sme to po jednej ceste zbalili a šli radšej bouldrovať. Tentokrát sme s Hančou a malou pridali k parte z Trenčína na čele s Gabom a keďže oni tu už mali čo to vylezené priviedli nás rovno do centra diania, do Dolního Žlebu.

Neviem či sa to oplatí vôbec opisovať, je to proste paráda. Ak ste tam neboli, proste choďte. Je to síce ďaleko, ale zaleziete si v jednej z najlepších oblastí v Európe, teda ja furt nechápem, že sa tam tak málo chodí, bo podľa mňa je to lepšie a určite krajšie ako ňáky vymydlený Osp (viem, že je blbosť to porovnávať). Dôvodom sú samozrejme tie istenia, to je jasné. No v okolí Dolního Žlebu sú už desiatky vyborhákovaných línií a tiež nieje problém vytiahnuť si lano ľahkou cestou do zlaňáku a potom na horňášku skúšať ťažšejšie. Spravidla je to tak, že dobre odistené cesty sú od VIIIa (na naše 7uiaa), ľahšie cesty sú klasicky vraždoidne s prvým kruhom v 15tich alebo aj vyššie. Podstatné je že sú to všetko skvosty. Liezol som tu napríklad po Ivanovi Šabovi jednu z klasík "Námorní pěchotu", čo je nádherný vzdušný sokolík plynule prechádzajúci do žaboidnej špáry, (všetko v nádhernej pevnej skale, žiadne solenie ako v Ádri) s prvým kruhom niekde v 20tich metroch a predtým len založené nejaké pochybné uzlíky, proste rešpekt, ja som sa bál aj na hornom. Ale dá sa vybrať, čo len chcete, napríklad takú "Gilotínu" vám nabudúce kľudne vytiahnem, bo to bola síce tiež klasická 35 metrová trojkruhovka, no po parádnych chytoch a na záver po úžasných železitých kyzoch trčiacich z exponovanej hrany, v pozadí s pokojnou zelenou Labe tečúcou do Nemecka k ďalším nekonečným stenám v Sasku.

Mohol by som písať ešte dlho, bo si pamätám každú cestu, čo som tam liezol a ešte by sa dalo milión o parádnych prechádzkach pokojnou sviežou prírodou, no už sa mi viac nechce....nabudúce tam pôjdeme snáď spolu...

Tu sme bývali. Skaly kúsok nad domčekom a do krčmy bez problémov aj krígľom dohodíš.

Labské pískovce sú preveliká oblasť pozostávajúca z viacerých oblastí. Toto je v skalnom mestečku na Ostrově a trčiacim nohám a trčiacim nohám a hlave sa tam veľmi páčilo