HAINABRAKK EAST TOWER „Na začiatku bolo slovo....“To asi tak na tých začiatkoch býva, slovo, a zrazu je človek niekde inde. Niekde kde slnko praží domácim, aj tak dosť opáleným, na hlavu, kde sa bieli boja čokoľvek chytiť a kde si ruky umývajú x krát do hodiny, pijú minerálky s bezpečnostným kolkom a aj tak sa intervaly medzi zdvihnutými a stiahnutými nohavicami nepriaznivo skracujú a tak trochu začínate chápať prečo domáci používajú miesto WC papiera nádobu s vodou. Niekde kde idete zomrieť od tepla a vlhkosti a kde chlieb dehonestovali na slanú, trochu tvrdšiu palacinku, kde alkohol poznajú z rozprávania, .... . Proste slovo a si v úplne inom svete. Hurá do hôr!Niekoľko
dní jazdy džípom, busom a nakoniec peši a môžeme si oči
vyočiť a v noci snívať o liepakoch v týchto
neskutočne nádherných, obrovských okolitých horách. Aklimatizácia, balenie a už kľučkujeme na ľadovcovom mori a sme radi, že pod našu stenu je to iba hodina. Dobre sme si vybrali, krásny kopec, krátky nástup, logická cesta a v BC nás majú ako na obrazovke ( to keby niečo ). Línií sme si vlastne vybrali niekoľko, veď predsa nieje možné, že by sme za 6 týždňov vyliezli iba jednu cestu. Žiaľ je, a neplatí to iba v našom BC, Trango BC je toho tiež dobrým príkladom (pokiaľ sa vôbec výprave podarilo vyliezť ). Asi človek nemôže chcieť všetko ... .
Mystical DenmoŽľaby, hlavne v tejto oblasti niesu tými najvyhľadávanejšími nástupovými miestami, ale s toho nášho sa vykľula celkom priateľská vstupná brána do sveta vertikál, kde občas síce niečo padlo ale nemalo to ani rozmery a ani silu našich teoretických debát v BC. Silu a rozmery debát však mali naše svine, ktoré ťahať bola presne taká fuška ako sa hovorí a píše, darmo kto nezažil neuverí. Naša línia si vyžadovala prebojovať sa cez dva paralelne žľaby a potom krásne priamo po pilieri hore. Najlepšie z nástupu a ťahania po žľaboch bol večer keď sme v ABC zaliezli do spacákov, počúvali muzičku a pozerali do doliny. Žľaby sú za nami. Čaká nás stena! Po vylezení dvoch dĺžok prichádza zmena počasia- ideme dole. Návrat bol dobrý pre tri dôvody- oddych, kontakt s chalanmi na Trangu a tiež sa nám zadarilo od poľských priateľov v trangu BC požičať veľký friend, ktorý nám v ceste veľmi chýbal. Je paráda koľko prajnosti vládlo v tejto doline- chalanom s Prahy darovali Amici nové lano, Korejčania požičali Camelot, nám to isté Poliaci a proste množstvo iných maličkostí, ktoré vytvárali skvelú atmosféru spolupatričnosti a podpory. Darmo, veľké hory- veľké srdcia. Vyzerá , že nasledujúce dni bude pekne a tak sa ráno presúvame do ABC. Dostávame sa na koniec fixov a ťaháme ďalšie dve dĺžky. Večer trávime v ABC, kde sledujeme romantické scenérie pri svite mesiaca. Plán nasledujúcich dní bol jasný, oprieť sa do nakusnutej línie a doraziť na police v polovici steny, kadiaľ by sa dalo zlaniť a zafixovať si zostup. Rátali sme, že po police to stihneme tak za deň aj s návratom do ABC. Lenže ... . Posledná dĺžka tohto dňa, pohoda veď v špárach drží všetko! Noha na trenie do kolmej steny, tempo a už prežívam svoj prvý pád v Himalájách. Kontakt päty s vežičkou a až do konca zájazdu krívam. Aj napriek tomu doliezame na nie príliš priestrannú policu, kde, vyzerá to tak, budeme musieť zložiť svoje ubolené telesné schránky na noc. B1. Bez spacákov, ždáraku, páperiek sa k sebe tisneme ako milenci, ležíme v objatí a chvíľami zaspávame aby sme sa vzápätí prebudili na viac ako slušnú kosu. Ráno unavený ale prekvapivo v pohode fixujeme zostup. Zbiehajú sa mraky. Vysnívané BC. Nechápeme ako, ale predsa Trango vyliezli, sú v pohode a bezpečí BC kde sa po dlhšom čase stretávame. Úplný frajeri! Gratulujeme a tešíme sa, dobrí sú, tak takto sa to robí! Mraky prešli a znovu sa ukazuje slnko. Erik stepuje, prebaľuje, pripravuje, špekuluje, proste mu to nedá a najradšej by liezol. Ja si však pomaly krivkám od stanu, do kuchyne, od kuchyne na vecko stále dokola a snažím sa čo najskôr zbaviť tej bolesti v päte. Balíme jednu cigu za druhov a čakáme na ďalší deň. Pohoda. Nuda. Tri dni v BC a máme tej válačky vyše hlavy. Po šiestich hodinách šliapania a žumarovania, zakláňame hlavy smerom k druhej polovici steny a dávame tri nové dĺžky. Úprava police a noc môže začať. Výhodou bolo slnko, ktoré ráno svietilo do steny, človek sa cítil ako v zime na juhu. Horšie to bolo od jedenástej do rána ale predvídavosť a dobré oblečenie si s kosou celkom dobre poradili. Tento deň však na slnko iba spomíname. Fičím na koniec fixov a čakám na Erika. Ten rôznymi slovnými zvratmi presviedča batoh naložený najpotrebnejšími vecami aby bol ľahký, ľahučký alebo aby vôbec nebol. Mraky sa kopia a začína jemne snežiť. Erik však visí v kŕčoch na slučke, stiahnuté gate a plynulo necháva odchádzať večeru, raňajky, vodu a silu. Z jemného sneženia je smršť, a aj keď sme chceli pokračovať za každú cenu, balíme. Keď sa darí tak sa darí.. . Čas neúprosne letí, na dokončenie cesty ostáva tak 12 dní, po niekoľkých dňoch preležaných v BC sa chystáme na posledný útok. Chalani s Tranga nás motivovali, sme približne v polovici steny, a tak zvyšok pôjdeme na jeden záťah a na ľahko. Pre každý prípad berieme útočný stan, ktorý staviame v B1 a rozhodnutý si v ňom počkať, v akomkoľvek počasí, na náš vrchol zaliezame do spacákov. Dolinu nezvyčajne silno osvetľuje mesiac. Stan je takých desať dĺžok pod nami a my stojíme na priestrannej polici v horných partiách steny. Po žumarovní, nepríjemných prechodov po škrabkách zo špáry do druhej, špárových superbojoch, A- čkovania, páde, snežení a neviem po čom všetkom sa tlačíme v jednom spacáku v B2. V rámci odľahčenia sme si zobrali minimum, teda minimum pre nás ( v našom ponímaní ), hádam to zajtra skončí... . Po príjemných ranných lúčoch slnka, štyroch platňovo- špárových dĺžkach stojíme pred bránou k vrcholu. Je to 40 m kolmej steny, v ktorej máme tri možnosti, ľadový kút, previs a špára s valiacou sa vodou a nakoniec širočina s ľadovou glazúrkou. A to sme si mysleli, že na týchto miestach budeme už bežať. Mačky aj zbrane ležia v ABC. Zdola sa nám zdalo snehu a ľadu v stene smiešne málo na to, aby sme ich 1000 metrov vláčili zo sebou. Mám chuť búchať hlavou o skalu. No čo?! Zapínam moje vynikajúce goráče od Milletu a po Erikovom neúspešnom pokuse v širočine naliezam do ľadovej sprchy. Prvých 20m si krochkám v suchu, paráda lepšie ako som dúfal. Asi by to bolo celkom v pohode a suchý koniec príbehu, proste vrchol a tak, keby... . Na vrchol riešime ešte niekoľko nepríjemných aj keď nie tak ťažkých dĺžok odliezajúc ľadové úseky. Konečne! Konečne vrchol, radosť, úľava, scenérie, foto ... . Zdalo sa mi, že všetka námaha, energia a neistota bola vykompenzovaná v jedinom okamžiku výbuchu radosti. 23.8.2005 ,18.30. Vrchol. Do skorého rána zlaňujeme zo všetkým čo k tomu patrí ( seknuté laná, traverzy, štandy,.. ) a tešíme sa ako v B1 strašne vyspíme. O pol deviatej maximálne prehriati opúšťame spacáky, proste jasné ráno, slnko, juh. Už len cesta dole. Vďaka chalanom, ktorý nás čakali pod stenou a pomohli s báglami, vďaka celému táboru za neskutočné privítanie v BC, vďaka Erikovi, vďaka vedúcemu a celej výprave, Blu Sky agentúre, sponzorom, priateľom, priateľkám, ... . Je nádherné mať okolo seba silných, priateľských a prajných ľudí. Vďaka. „Na začiatku bolo slovo“ a vďaka, že sa do toho slova vošli aj HORY! Za
podporu, pochopenie a dôveru ďakujeme našim sponzorom – MILLET,
TELENOR NETWORKS, TREKLAND, OUTDOOR FUN, BUFF, KAYLAND. Je paráda byť pri najlepších. ResuméHainabrakk East Tower „Mystical Denmo“ 2005, VI 7+, A2, 1400m Erik RABATIN Andrej KOLÁRIK
|