Fotky z cesty do Španielska a dáky pokec k nim.  

2.  Verdon, Siurana, Montsant

V Annote zostali prázdne konáre, nasratý bezzubý majiteľ kempu, potemnená obloha a stovky nádherných bouldrov. Pred nami ležal Verdon, obrovský kaňon, vtáky čo žerú mrciny a mohutné, ku dnu spadajúce steny z kvalitného vápna. Šantili sme tu bohužiaľ iba deň bo mraky z Annotu si nás rýchlo našli a nič nám neodpustili. 

Sen z 80tych rokov je dnes už viac menej zabudnutá klasika a teda si ho môžete užiť do sýta bez čakania a šliapania pod steny 

 

Spustili sme sa len tak zo zábradlíčka, vystrašení z tej hĺbky sme si dali radšej naše pretenké lano na dvojmo a potom už len parádne vápno,  lezenie, vzduch a priestor a skala a pohyb. 

 

 

 

 

Večer keď zapadalo slnko bolo chladno a víno hrialo dlhých päť litrov

Siurana

Francúzsko ovládli mraky a dážď a nám neostalo iné ako sa pobrať tam, kam som sa najviac tešil. Do Španielska. Po pár dňoch pomalej jazdy, váľania sa na plážach a prechádzke Barcelonou som sa konečne usmial na čierno-oranžové skaly v Siurane.

Siurana. Neviem čo dodať. Treba to zažiť

 

Dedinka na stolovej hore, ku skalám už stačí iba zísť

 

V Siurane su aj bouldríky, no nie preto sem zväčša ľudia chodia

 

 

A lezenie je v Siroške krásné, tvrdé, slnečné a plné

 

Tváre kamenných duchov  ..

 

 

Montsant

 

Ak ste liezli v Siurane museli ste si to všimnúť. 50 kilometrový pás skál z šedého zlepenca. Lezie sa tam? Pýtam sa Tomáša. Jasne a ako. Nekonečne do neba a ešte ďalej. Povinnosť pre každého kto chce zažiť raj dierok, dlhočizné megacesty a krajinu kde stolujú okrídlení bohovia.  

 

 

Ráno v Montsante.

 

 

 

Nekonečné more dier v Montsante. Kludne si zakúrte a lezte. Nič viac. Nič menej.

 

 

Varíme raňajky, je december a svet je tu a teraz

 

 

 

More stien. Sto Súľovov vedľa seba. Ak máte radi dierky..

 

 

 

 

...ticho.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Obrovský amfiteáter, chrám, katedrála. Cesty sú tu dlhé a vedú až do neba

 

 

 

Nádherné 40metrové 7bčko, nič netreba riešiť, len liezť a liezť...

 

 

 

Už sa mi nechce písať, kochajte sa...

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

A potom sme sa trtkali asi 20 km po prašnej ceste narvatí v dodávke, Tomáš si to riadne dával, psi kňučali, Hanka sa skoro poblila a keď sme zastavili vydýchať sa, uvideli sme toto

 

 

 

A tiež sme liezli. V podstate je to stále jedna oblasť, lež je tak obrovská, že je to vlastne úplne inde

 

 

 

ďalší dieľ Albarracin >>>

 

Autor: Ondro